Vízia lepšej budúcnosti

Autor: Marek Tencer | 18.6.2013 o 13:15 | (upravené 18.6.2013 o 13:20) Karma článku: 8,92 | Prečítané:  480x

Čo by mohli politici urobiť aby sa ľudia vo svojom prostredí cítili lepšie? Aké má dopady na životy ľudí a životné prostredie toľko mnohými ekonomni vytúžený ekonomický rast?

 

1. Ľudí treba motivovať správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu. Mali by dať finančnú odmenu tomu človeku ktorý niekoho prichytí pri vývoze odpadu na nelegálnu skládku potom čo to dokáže. Previnilcovi treba okrem pokuty uložiť povinosť odpracovať určitý čas pre obec alebo mesto napríklad aj pri odstraňovaní nelegálnych skládok odpadu.

2. Ako zabezpečiť aby sme mali okolo seba menej odpadu? Okrem recyklácie by sme sa mali zamerať na čo najnižšie vytváranie odpadu. Veľa ľudí chce väčšinou všetko len to najlacnejšie lebo majú názor že kupovaním lacných vecí ušetria peniaze. Treba zákonom schváliť DOžIVOTNú ZáRUKU na všetok nespotrebný tovar. Takýmto spôsobom môžeme preniesť časť zodpovednosti zo SPOTREBITEĽA (ktorý býva veľmi často manipulovaný reklamou) na VýROBCU ktorý chce dosiahnuť čo najvyšší zisk. Samozrejme že nie každý človek chce mať 50 rokov jeden telefon na to by bolo dobré zaviesť na veci, takzvané šROTOVNé a to nie je len na autá ale aj na všetkú elektroniku, oblečenie, obuv atď...

Šrotovné bude výrobcou motivovať k tomu aby vyrábali produkty z ktorých by sa čo najväčšia časť dala znovu použiť. Pretože tým výrobcovia ušetria časť finančného rozpočtu za materiali ktoré nebudú musieť znova kúpovať. Šrotovné môže prebiehať nasledovne zákazník donesie svoju starú vec z dokladom o zaplatení, a na základe nej dostane kupon na určitú zľavu na zakúpenie nového výrobku. Takímto spôsobom bude motivovaný použité výrobky nevyhadzovať. Následkom toho by sme okrem vytvárania podstatne menšieho množstva odpadu ušetrili aj veľkú časť prírodných zdrojov lebo mnohé z tovarov obsahujú vzácne kovi a materiali ktoré sa dajú znovu použiť na výrobu nových tovarov.

Doživotná záruka by bola výborným riešením aj čo sa týka ochrany životného prostredia pretože by sa vytváralo oveľa menšie množstvo odpadu keďže výrobcom sa neoplatí výrobok opravovať alebo nahrádzať novým každé dva roky počas 50tich rokov lebo by to bolo z ekonomických dôvodov pre nich drahšie ako vyrobiť kvalitný výrobok ktorý by vydržal celú záručnú dobu. V prípade s chválenia doživotnej záruky sa bude vytvárať podstatne menej nekvalitných výrobkov lebo predávať tovar krátkodobej životnosti bude drahšie, ako ponúkať kvalitné veci.

 

Je možné že by bolo menej zamestnania riešením by mohlo byť skrátenie pracovnej doby. Ľudia by to pocítili len pozitívne lebo tým že by bolo menej znečistené životné prostredie mali by menej chorôb, boli by zdravší, čím by ušetrili peniaze za liečenie. Ušetrili by aj obce lebo by ľudia produkovali menej odpadu. Z dlhodobého hľadiska by ušetril aj svet lebo by bolo menej živelných katastrof ktoré bývajú často následkami globálneho otepľovania a jeho príčinou býva aj nadmerný odpad. Ľudia by mali aj viac času pre seba, na svojich blízkych, výchovu svojich detí. Následne by sme mali v krajine menej trestných činov a tým by sa znížili aj výdavky štátu na súdy, vezenia, jasle, starobince... Znížili by sa ceny tovarov keďže ľuďom by tovar vydržal dlhšie, bolo by potrebné vyrábať menšie množstvo tovarov a následkom toho by ľudia spotrebovali menšie množstvo zdrojov následne by poklesli aj ceny komodít z ktorých boli tovary vyrobené keďže klesne po niečom dopyt tak klesne aj cena. Preto aj keby ľudia mali možno nižšie výplaty, mohli by si za svoje peniaze zabezpečiť lepší a kvalitnejší život ako predtým.

 

Už sme si zvykli, že - ako tvrdia správy a politici - sa nám žije dobre, pretože Hrubý domáci produkt - HDP rastie. Je to preto, lebo logika HDP je založená na pravidle, čím viac sa vyrobí, spotrebuje a minie, tým viac rastie HDP, čo sa obecne interpretuje ako zvyšovanie životnej úrovne. Rozvody zamestnávajú právnikov ľudia ktorý sa nestarajú o svoje zdravie zamestnávajú doktorov,živelné katastrofi napríklad povodne ktoré zničili mnohým ľuďom ich domi ktoré sa museli opraviť spôsobili ekonomický rast, lebo vďaka Vášmu nešťastiu má niekto iný viac práce. Do ekonomiky by sa mal zaviesť ukazovateľ reálneho pokroku (Genuine Progress Indicator - GPI). GPI uznáva význam, ktorý pre ekonomický blahobyt majú rodiny, komunity a príroda... Súčasný systém národného účtovníctva tieto faktory ignoruje. Problém je v tom, že systém HDP dovoľuje iba pripočítavať. Preto podľa ukazovateľa HDP ekonomika silnie, aj keď sa do jej rastu započítávajú autohavárie, rozvody, znečisťovanie prostredí, kriminalita, a to iba preto, lebo to všetko stojí peniaze. Stručne povedané: aj tam, kde my vidíme znamienko mínus, vidí väčšina ekonómov plus.

 

Druhý predpoklad, na ktorom stojí HDP, je fakt, že sa počíta iba to, čo má "cenovku". Neberie do úvahy veľkú časť ľudskej činnosti a prírodných procesov, za ktoré neplatíme (rodinu, komunity, prirodzené továrne na kyslík - stromy atd.). Rowe zastáva názor, že rozpad týchto životne dôležitých vecí, ktorých nedokonalými ukazovateľmi sú práve rozvodovosť, kriminalita a znečisťovanie prostredia, by mal byť zohľadnený a figurovať ako mínusová položka. GPI uznáva význam, ktorý pre pre ekonomický blahobyt majú rodiny, komunity a príroda. Súčasný systém národného účtovníctva však tieto faktory ignoruje. Takto hoci HDP od päťdesiatych rokov 20. storočia ustavične rastie, GPI prestalo rásť v sedemdesiatych rokoch a odvtedy klesá - od roku 1970 jeho hodnota klesla o 45 % ! Vyvstáva teda otázka: Ideme dopredu, či dozadu?

GPI rozlišuje medzi peňažnou transakciou, ktorá náš blahobyt zvyšuje, a tou, ktorá ho znižuje. čím viac majú ľudia voľného času pre seba, tým vyšší je GPI a naopak. Taktiež všetky náklady na udržanie kvality života, psychického i fyzického zdravia, napr. náklady na dochádzanie do práce, liečenie, na odbúravanie škodlivých následkov znečisteného prostredia (filtrovanie vody z vodovodu) sa odpočítavajú. Preto GPI nepočíta náklady na zníženie kriminality alebo znečisteného prostredia ako súčasť národného produktu. GPI sa znižuje, keď klesá plocha mokradí a lesov, keď se redukujú rezervy nerastného bohatstva.V Redefining Progress sú presvedčení, že nie je možné žiť na úkor budúcich generácií, na úkor ľudí iných krajín a prírody. Tento názor s nimi zdieľa a podporu organizácii vyjadrilo okolo 400 amerických ekonómov a rad ďalších osobností (laureát Nobelovej ceny Herbert Simon, futurológ Alvin Toffler, médiový magnát Ted Turner a i.).

 

Adam Smith povedal, že úspechy ekonomiky sa hodnotia podľa toho, ako sa v nej ľuďom ľuďom darí. A tak, keď vlády diskutujú o tom, ako zvýšiť ekonomický rast, mali by si najprv odpovedať na otázku: bude jeho zvýšenie skutočne znamenať skvalitnenie nášho života - a to v oblastiach dôležitých pre nás?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?